170 rokov amalgámu

170 rokov AMALGÁMU

 

Úrivok z článku uverejnenom v uznávanom nemeckom zdravotníckom časopise „Natur und heilen“ 9/2008   170 rokov používa zubná medicína amalgám. Táto zmes je finančne výhodná, ľahko spracovateľná a má dlhšiu „životnosť“ ako umelohmotné (biele) výplne.  Predsa však - amalgám pozostáva z cca 50% jedovatého ťažkého kovu – ortute. Stále viac štúdií potvrdzuje, že množstvo chorôb, medzi iným aj tak tažké choroby ako alzheimerová choroba a skleróza multiplex, môžu byť minimálne spoluspôsobované uvoľňovaním ortute z amalgámových výplní.  Napriek tomu, ešte dodnes sa v mnohých krajinách amalgámové blomby používajú. Taktiež, nemeckí pacienti dostávajú rok čo rok kilogramy výplní obsahujúcich ortuť do svojích úst. Je tomu tak preto, že  zástancovia amalgámu dokázali doteraz vždy vyhrať rozhodujúce bitky v tzv. „amalgámovej vojne“, ktorá sa vedie vo vedeckej literatúre, verejných médiách, pred súdmi a taktiež v zubných ambulanciách, nakoniec vždy vo svoj prospech. Tento boj mienok a názorov existuje už od zaciatku používania amalgámu v stomatológii.

V roku 1831 francúzski bratia Crawcourovci v Londýne ponúkli “revolučný” materiál určený pre zubné výplne, zložený z kovovej ortute a brusených strieborných mincí – a to tak úspešne, že dvaja z bratov odišli do New Yorku a tam v roku 1833 amálgam preslávili ako lacnú alternatívu v porovnaní k drahým zlatým výplniam. Bez akéhokoľvek lekárskeho vzdelania, ale zato v elegantne vybavenej ordinácii plnili túto zmes so striebra a ortute do pokazených zubov svojích pacientov. Za krátky čas týmto spôsobom bratia Crawcourovci zarobili veľký majetok. Avšak, ako následok tohto počínania sa prejavili u mnohých pacientov symtómy otravy, ochorenia ďasien a iné bolesti. Časom narástal odpor zo strany mnohých stomatológov. V roku 1840 došlo konečne k zákazu používania amalgámu v zubnej medícine.  V tom istom roku založená americká dentálna spoločnosť (American Society of Dental Surgeons) vylúčila dokonca zo svojich radov členov, ktorí pracovali s amalgámom. Avšak, odpor týchto vylúčených zubárov, ktorí vytvorili dnes najmocnejšiu stomatologickú spolocnosť American Dental Asociation – s cieľom podporovať rozšírovanie amalgámu v zubnej medicíne – bol väčší. Rapídne tiež narástal hospodársko-ekonomický tlak, kedže sa zmohonásobil vznik kazov, ktorý bol následkom zvýšenej konzumácie lacného cukru. A tak bol v roku 1855 tento zákaz opät zrušený.

Odvtedy sa snažia seriózni vedeckí pracovníci stále poukazovať na jedovatosť amalgámu.  V 30-tich rokoch dokázal Prof. Alfred Stock, riaditeľ Kaiser-Wilhelm-Institut pre chémiu v Berlíne, a sám postihnutý otravou amalgámom, vo svojich štúdiách, že ortuť je uvoľňovaná z výplní a usádza sa v organizme. Odporúčal zriecť sa používania amalgámu v zubárstve.  Vtedy povedal: “ Raz svet pochopí to, že používanie amalgámu bol jedným z najväčších prečinov  voči ľudstvu.”  Žiaľ, dodnes sa zastancom amalgámu vždy podarilo podobné kritiky umlčať. 

Pred niekoľkými mesiacmi zasadala komisia EU, aby rozhodla či má byť amalgám v európskych krajinách zakázaný. Nórsko sa napr. k takémuto zákazu už začiatkom roku 2008 vyslovilo pozitívne a Dánsko a Švédsko ho chcú v najbližších mesiacoch nasledovať. Avšak, Európska komisia stále nemieni takýto zákaz vydať.

 Z nemeckého originálu časopisu Natur und heilen preložila Svetlana Wenzl
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one